č. k. 17/2016

Tlačová rada Slovenskej republiky v zložení Július Lőrincz – predseda, JUDr. Ing. Andrej Schwarz LL.M – podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková, JUDr. Eduard Bárány, DrSc., JUDr. Peter Kerecman PhD., Ing. Ivan Podstupka vo veci vedenej pod č. k. 17/2016 na zasadnutí dňa 12. decembra 2016 o sťažnosti Občianského združenia Tatry predloženej v jeho mene Mgr. Rudolfom Padom, predsedom a projektovým manažérom OZ Tatry, KEMI 627/5, 031 04 Liptovský Mikuláš proti odporcovi mesačníku Mikuláš, Štúrova 1989, 031 42 Liptovský Mikuláš, ktorého vydavateľom je mesto Liptovský Mikuláš, Štúrova 1989/41, 031 42 Liptovský Mikuláš, podľa § 8 Rokovacieho poriadku Tlačovej rady schváleného Zborom zástupcov Asociácie na ochranu novinárskej etiky v Slovenskej republike.

rozhodla takto:
Tlačová rada Slovenskej republiky konštatuje, že uverejnením článku „Vďaka externým právnym službám neprichádza mesto o státisíce“ uverejnenom v septembrovom čísle mesačníka Mikuláš došlo k porušeniu Etického kódexu Slovenského syndikátu novinárov a to čl. II bod 2 pokiaľ ide o povinnosť novinára riadiť sa zásadou nestrannosti, vyváženosti, objektivity, poctivosti, pravdivosti a zodpovednosti.
Tlačová rada Slovenskej republiky vyslovuje v súvislosti s uvedeným konaním odporcovi upozornenie.
Zvyšnej časti sťažnosti Tlačová rada nevyhovuje pretože podľa jej názoru k porušeniu Etického kódexu novinára nedošlo.
Vyzýva vydavateľa časopisu Mikuláš, aby uverejnil toto rozhodnutie v najbližšom možnom vydaní svojho periodika po doručení tohto rozhodnutia.

 

Odôvodnenie

Tlačovej rade Slovenskej republiky (ďalej len „Rada“) bola doručená sťažnosť zo 4. novembra 2016 Mgr. Rudolfa Pada, predsedu a projektového manažéra OZ Tatry, KEMI 627/5, 031 04 Liptovský Mikuláš proti odporcovi mesačníku Mikuláš, Štúrova 1989, 031 42 Liptovský Mikuláš, ktorého vydavateľom je mesto Liptovský Mikuláš, Štúrova 1989/41, 031 42 Liptovský Mikuláš, týkajúca série článkov v mesačníku Mikuláš: ,,Servis pre majiteľov psov“, ,,Áno od odborníkov k predlžovaniu Belopotockého ulice“, ,,Územný plán neumožní výstavbu bioplynky“, ,,Vďaka externým právnym službám neprichádza mesto o státisíce“, ,,Z Hája bude oáza relaxu a oddychu“, ,,Stromy nenapadol spriadač, Pado šíril dezinformáciu“, ,,O messkú zeleň sa bude starať odborníčka“.

Sťažovateľ uvádza, že podnet prekladá ,,z dôvodu dlhodobého jednostranného, neobjektívneho a populistického informovania verejnosti o udalostiach v meste Liptovský Mikuláš, bez zverejňovania stanovísk občianskej či politickej opozície, ktoré je v príkrom rozpore s Etickým kódexom novinára a elementárnymi zásadami žurnalistickej praxe“. Tvrdí, že mesačník Mikuláš ,,zverejňuje selektívne, jednostranné a neobjektívne informácie, bez akejkoľvek možností reakcie zo strany občianskej či politickej opozície, bez rešpektovania zásad argumentačnej a citačnej vyvážeností článkov, atď“. A podľa neho dokonca ,,mesačník MIKULÁŠ nadobudol charakter Goeblesovskej propagandy akú môžeme pozorovať na úrovni štátu“.
Podľa sťažovateľa ,,občianska (jednotlivci, občianske združenia občianske iniciatívy) a politická opozícia sa ocitli v asymetrickom postavení nakoľko nie je z dôvodov ekonomických, logistických a iných možné, aby dokázali prístupnými prostriedkami reagovať na selektívne a manipulatívne tvrdenia radnice. Radnica šíri propagandu za finančné prostriedky daňových poplatníkov mesta, ovládajúc všetky masovo-komunikačné mestské nosiče, kým oponenti nedisponujú dostatočnými finančnými a logistickými zdrojmi“.

Postupne uvádza príklady už vyššie spomínaných článkov, ktoré majú potvrdiť tieto tvrdenia. Charakterizuje ich stručne ako “nepravdivé”, “jednostranné”, ,,neverifikovateľné a jednostranné“, “jednostranné a manipulatívne”. Uvádza zároveň skôr napísané vlastné blogy alebo články iných autorov, ktoré o týchto témach písali z iného pohľadu ako informoval o nich mesačník Mikuláš. Napr. v súvislosti s článkom z tohtoročného augustového článku v mesačníku Mikuláš ,,Z Hája bude oáza a relaxu a oddychu“ pripomína svoje kritické postrehy v blogoch uverejnených v decembri 2015 na webovej strane SME o výrube stromov v danej v oblasti Háj – Nicôvo alebo článok Ľubiše Kubišovej v marci 2016 na portáli www.nášMikuláš.sk. Nie je teda známe, že by sa sťažovateľ pokúsil reagovať priamo v mesačníku Mikuláš, ani to totiž neuvádza.

Tajomník Rady vyzval odporcu, aby sa vyjadril k pripojenej sťažnosti sťažovateľa v stanovenej lehote a zároveň ho upozornil na možnosť, aby sám v tejto lehote preskúmal, či došlo k porušeniu zásad novinárskej etiky, či nemôže toto porušenie uviesť na správnu mieru a oznámil rade, či tak urobil.

Odporca na výzvu Rady doručil vyjadrenie z 5. decembra 2016, v ktorom v mene zodpovedných redaktorov mesačníka Mikuláš (Mgr. Viktória Čapčíková a Ing. Ján Sokolský) reaguje na sťažnosť Mgr. Čapčíková, ktorá je zároveň hovorkyňou mesta Liptovský Mikuláš. Zdôrazňuje, že ,,zodpovední redaktori odmietajú pripísať informáciám uverejneným v mesačníku Mikuláš prívlastky jednostranné, neobjektívne a populistické“. Píše, že mesačník Mikuláš ,,nie je politické periodikum, aby v ňom mali autori textov priestor na uverejňovanie postojov a stanovísk politickej opozície či občianskych aktivistov, ako požaduje sťažovateľ. Cieľom tohto periodika nie je informovať o aktivitách občianskych aktivistov ani o politickej situácii v meste. Mikuláš je mesačník, ktorý zachytáva výlučne samosprávne dianie, udalosti a podnety, ktoré vyplývajú z chodu radnice, z práce zamestnancov mesta a mestských organizácií, z noviniek mesta Liptovský Mikuláš ako samosprávneho orgánu, z aktivít jednotlivých odborov a oddelení radnice a napokon aj z rokovaní poslancov mestského zastupiteľstva, avšak poslancov ako predstaviteľov mesta a zástupcov obyvateľov, nie poslancov ako členov politických strán“.

Mgr. Čapčíková takisto uvádza, že ,,texty uverejňované v dotknutom periodiku neprezentujú názory, ale fakty (texty pozostávajú z oficiálnych tlačových správ mesta Liptovský Mikuláš, zo spravodajstva; v mesačníku sa nevyskytujú publicistické texty, kde by mohol vzniknúť priestor pre názory), v týchto textoch preto nie je priestor pre jednostrannosť či neobjektivitu, ktoré sú odôvodnením zaslania podnetu sťažovateľa“. Zaujímavá je aj jej informácia, že ,,tvorcovia mesačníka Mikuláš ešte nikdy nezaznamenali žiadny podnet v súvislosti s tlačovým zákonom – žiadosť o opravu ani žiadosť o odpoveď“.

Sťažnosť sťažovateľa preskúmala Rada na svojom zasadnutí 12. decembra 2016. Oboznámila sa s obsahom sťažnosti, stanoviskom odporcu, ale najmä so samotnými článkami.

Rada zvážila, že podľa koncepcie mesačníka Mikuláš nejde vlastne o ozajstné noviny – čo si jeho tvorcovia samozrejme nemyslia – ale skôr o oficiálny vestník mesta Liptovský Mikuláš, ktorý sa vyslovene bráni uverejňovaniu publicistických textov, v ktorých by mohol podľa tvorcov mesačníka vzniknúť priestor pre neželanú jednostrannosť a neobjektivitu. Rada sa nazdáva, že sa tu neoprávnene kladie takmer znamienko rovnosti medzi publicistikou a neobjektivnosťou, čo nezodpovedá realite a novinárskej kultúre. Lenže ani sústredenie sa na výhradne informatívnu stránku neznamená, že by v takomto periodiku nemal byť priestor pre pluralitu – bez pohľadu na realitu z viacerých uhlov nemôže ani stroho informatívne médium plniť svoje poslanie.

Preto nám napríklad chýba v článku „Vďaka externým právnym službám neprichádza mesto o státisíce“ v septembrovom vydaní mesačníka Mikuláš úplnosť informácie z diskusie na mestskom zastupiteľstve. Hovorí sa tam, že ,,radnica týmto dokumentom (ide o rozsiahlu analýzu právnych služieb v rokoch 2011- 2016 – pozn. aut.) reagovala na nepravdivé a zavádzajúce informácie o predražených právnych službách, ktoré prezentovala skupina miestnych poslancov ústami Vincenta Kutlana“. Čo vlastne povedala spomínaná analýza, prečo a v čom boli informácie skupiny poslancov ,,nepravdivé a zavádzajúce“, aká je výhoda externých právnych služieb pred internými? Na tieto otázky správa v mesačníku Mikuláš neodpovedala, a preto Rada dospela k názoru, že týmto prístupom bol porušený čl. II bod 2 Etického kódexu novinára, ktorý hovorí, že hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, poctivosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.
Súčasťou hodnôt a zásad, ktorými sa je novinár povinný riadiť v zmysle čl. II kódexu je i povinnosť novinára v záujme objektívneho informovania verejnosti vždy umožniť vyjadriť sa článkom dotknutej osobe k obsahu informácii, ktoré sa majú uverejniť. Je to aj v záujme čitateľa, jeho potrebe získať úplnú informáciu vystihujúcu reálny stav vecí. Nie je pritom rozhodujúce, či vzťah medzi novinárom a takouto osobou je dlhodobo korektný, alebo problémový.

Veď napokon jeden zo informatívnych článkov – konkrétne ide o článok Stromy nenapadol spriadač, Pado šíril dezinformáciu, uverejnený v mesačníku Mikuláš v august 2016 – ukazuje, že možno v článku tohto charakteru dať priestor všetkým zainteresovaným stranám. Ide o to, že predseda OZ Tatry Mgr. Rudolf Pado prostredníctvom médií varoval verejnosť o výskyte škodcu spriadača amerického, ktorý napadol stromy vrátane ovocných a že jeho larva môže byť na dotyk nebezpečná aj pre ľudskú pokožku. V článku je všetko, čo má v ňom byť: stanovisku Mgr. Padu, vyjadrenie pracovníčka, ktorá má na starosti mestskú zeleň Zuzany Streitovej i odborníka z Lesnej ochranárskej služby z Banskej Štiavnice Andreja Kunca. Pravda, v článku sú zbytočné expresívne prvky nevzbudzujúce dôveru, napríklad v časti, keď autor nepodpísané článku označuje tlačovinu ochranárov Zdravý Liptov za ,,bulvárny plátok“. V nijakom prípade však nemožno napríklad tento článok charakterizovať tak ako to robí sťažovateľ, keď ho uvádza vo svojom podaní medzi dôkazmi “dlhodobého jednostranného, neobjektívneho a populistického informovania verejnosti” zo strany mesačníka Mikuláš.

V inej časti svojho podania vytýka sťažovateľ Mgr. Pado článku ,,Áno od odborníkov k predlžovaniu Belopotockého ulice“ uverejnenom v novembri 2016 v mesačníku Mikuláš, že je jednostranný a neverifikovateľný. Dôvodí tým, že tento redakčný príspevok sa odvoláva na „stanovisko autorizovaných architektov, urbanistov a stavebných inžinierov adresované primátorovi“ pričom nie je zverejnené ani jediné meno, priezvisko, pracovné a spoločenské postavenie (spolu)autora „stanoviska“, ako to býva dobrým zvykom v serióznych periodikách“. Argumentuje pritom článkom uverejneným v denníku Nový čas “Obyvatelia Liptovského Mikuláša znovu protestujú: Nechceme most cez obytnú zónu!” uverejneným pred vyše rokom 24. júna 2015 a v ktorom sa nič nehovorí o existencií spomínaného stanoviska, lebo vtedy ešte ani nejestvovalo. Odporca upozorňuje, že Mgr. Pado mal tak ako ostatní občania možnosť zoznámiť sa s plným textom spomínaného stanoviska 14 autorizovaných architektov, urbanistov a stavebných inžinierov aj s ich menami na oficiálnej facebookovej strane mesta Liptovský Mikuláš alebo osloviť pred svojim podaním na Radu zodpovedných redaktorov periodika. Nemožno teda tvrdiť, že obsah článku nemožno verifikovať.
Na záver teda pripomíname, že v zvyšnej časti sťažnosti išlo nezvyčajný postup sťažovateľa, ktorý vytýkal porušenie Etického kódexu novinára mesačníkom Mikuláš argumentáciou z článkov uverejnených ešte pred uverejnením – v niektorých prípadoch aj s vyše ročným predstihom – samotných kritizovaných materiálov v spomínanom periodiku. Čiže to bola v podstate následná polemika s obsahom článkov, ale nie podnet pre porušenie Etického kódexu novinára.
V prípade článku “Vďaka externým právnym službám neprichádza mesto o státisíce” uverejnenom v septembri 2016 v mesačníku Mikuláš však Rada usúdila, že informácia z rokovania mestského zastupiteľstva nebola úplná. Preto Rada dospela k názoru, že týmto prístupom bol porušený čl. II bod 2 Etického kódexu novinára, ktorý hovorí, že hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, poctivosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.

Pri rozhodovaní o druhu sankcie v zmysle § 8 ods. 7 rokovacieho poriadku Rady zohľadnila rada intenzitu závažnosti porušenia novinárskej etiky a dospela k záveru, že je dostatočnou sankciou vysloviť odporcovi upozornenie na porušenie kódexu.

POUČENIE

Toto rozhodnutie Rady je konečné a nie je napadnuteľné v zmysle § 8 ods. 10 Rokovacieho poriadku Rady.
Ak sa vyskytnú nové skutočnosti, ktoré sú sami o sebe alebo v spojení s predchádzajúcimi podkladmi dostatočné na prijatie podstatne iného rozhodnutia, môže Rada pripustiť obnovu konania na návrh účastníka konania (§ 11 Rokovacieho poriadku Rady).

Ak odporca nesplní povinnosť uverejniť toto rozhodnutie v najbližšom vydaní svojho periodika po doručení rozhodnutia, bude rozhodnutie vykonané jeho zverejnením na internetovej stránke Rady a vo výročnej správe Rady (§ 9 Rokovacieho poriadku Rady).

V Bratislave dňa 12. 12. 2016

Július Lőrincz
predseda Tlačovej rady SR
Rozhodnutia