11. august 2017 Denis Schvarcz
„Ide o zásadnú záležitosť, pretože etický kódex sa podstatne upravuje po viac ako dvoch desaťročiach. Nielen to, v rámci Asociácie pre novinársku etiku (ktorá je okrem iného aj strešnou organizáciou pre Tlačovú a digitálnu radu), boli k zneniu Etického kódexu okrem zástupcov vydavateľov a SSN prizvaní aj zástupcovia z online prostredia – IAB Slovakia. Čiže text je konsenzom odborníkov, odráža potreby doby a modernizuje niektoré ustanovenia o skúsenosti a poznatky, s ktorými sa novinári a médiá môžu pri svojej práci v súčasnosti konfrontovať. Tento proces pokračuje premenovaním Tlačovej rady SR na Tlačovo-digitálnu a vyvrcholí na jeseň jej rozšírením o členov za online prostredie. Kódex je, mimochodom, prístupný pre všetkých záujemcov na www.trsr.sk/dokumenty.“
„Je to stále pomerne čerstvá udalosť. Boli informovaní jednotliví vydavatelia, ktorí, predpokladám, informovali svoje médiá. Aj tento rozhovor je možnosťou upozorniť na prijatie nového Etického kódexu aj širšiu verejnosť.“
„Dobrá otázka, ale obávam sa, že nemá jasnú odpoveď. Základné parametre etického fungovania novinárov a médií sú nadčasové a ich uplatňovanie závisí od etickej integrity novinára, média, ale i celej spoločnosti. Aj starý kódex definoval mnohé veci zreteľne, nedá sa povedať, že máme bod nula. Ale verím, že nový etický kódex môže byť príležitosťou na istý „refresh“ v tejto oblasti. Očakávame pristúpenie relevantných médií, osobností, škôl a ďalších subjektov ku kódexu a budeme pokračovať v komunikácii s nimi.“
„Z môjho pohľadu viac sa zamýšľať nad ohromnou zodpovednosťou, ktorá je každému človeku v médiu zverená. Ako môže každý titulok, manipulácia alebo neprofesionalita narobiť veľkú škodu. Takisto vymedzenie sa novinárov voči praktikám iných, ale aj vlastných médií, s ktorými sa nevedia stotožniť.“
„Ako celú slovenskú spoločnosť – s hlbokými rozpormi a rozdielmi v myslení, chápaní a aj každodennej praxi.“
„Tlačová rada eviduje podnety, ktoré sú verejne dostupné. Ale všeobecne – prax hlavne bulvárnych médií a webov v otázke lživých a zavádzajúcich titulkov, ktoré neladia s obsahom. Používanie citácií ako konštatovaní a naopak. Všeobecne prax neposkytnutia priestoru na vyjadrenie jednej zo strán. Extrémistické prejavy, na ktoré slovenské médiá nie sú ešte navyknuté a nevedia reagovať. Účelové materiály s obchodným alebo škandalizujúcim pozadím. To všetko sa v slovenskom mediálnom priestore deje. A za tým všetkým striehnu takzvané alternatívne médiá, ktoré ja nazývam lživé, pretože otvorene šíria nepravdy a kde sa ani nedá hovoriť o etických parametroch.“
„Ako človek s 25-ročnou praxou v médiách to, samozrejme, vnímam. Internetová žurnalistika a nástup sociálnych sietí, ktoré niektorí tiež považujú za médiá, zásadne ovplyvnili kritériá kladené na producenta mediálneho obsahu. A nie k lepšiemu. Neznamená to však, že v rámci takzvaných klasických alebo mainstreamových médií je všetko v poriadku.“
„Áno, sú to v rôznej miere aj tieto faktory. Veľký vplyv má však aj devalvácia verejnej debaty na úrovni politikov i predstaviteľov štátu, ktorí spochybňujú klasické médiá, novinárov, šíria cez svoje profily dokázateľné nepravdy. Robia tak koaliční i opoziční politici. Neuvedomujú si, že ich boj o preferencie má tak ďalekosiahle negatívne následky aj v tejto oblasti, alebo je im to jedno.“
„Použijem príklad, ktorý som uviedol už v minulosti. Keď v bežnom denníku po novembri 1989 urobil novinár alebo redakcia vážnu chybu, po upozornení sa väčšinou noviny ospravedlnili a redaktor, respektíve zodpovedná osoba boli postihnutí. Dnes keď nejaký web uvedie absolútne nepravdivý údaj a niekto v diskusii na to upozorní, redakcia opraví chybu, vymaže diskusný príspevok a tvári sa, že sa nič nestalo. Znížila sa miera sebareflexie a zodpovednosti. Takisto princíp obľúbenosti novín alebo televíznych staníc bol v minulosti založený na dlhodobom stotožnení sa s poskytovaným obsahom, kvalitou informácií či značkou. Dnes je cieľom často len počet klikov, to znamená prilákanie titulkami, fotografiou a nič viac. Samozrejme, internet a webová žurnalistika má na druhej strane aj množstvo dobrých stránok a technologických výhod.“
„Je možné naučiť etickému správaniu ľudí všeobecne? Nie som si istý. Ale je určite nevyhnutné pre správne fungovanie spoločnosti, aby v ňom existovali čo najnezávislejšie médiá a novinári, ktorí sú schopní vysokej úrovne samoregulácie.“
„AONE je predovšetkým garantom nezávislého fungovania Tlačovo-digitálnej rady SR. Prioritou je sfunkčnenie tlačovej rady v novom rozšírenom zložení, zabezpečovanie prostriedkov na jej fungovanie. Dlhodobou úlohou je aj zvýšenie tlaku na médiá, aby pre ne rozhodnutia tlačovej rady, hoci aj nepriaznivé a kritické, boli záväzné.“
Publikované v prílohe Hospodárskych novín Médiá a stratégie.
Narodil sa v Brezne. Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského pôsobil ako reportér v rôznych slovenských denníkoch, neskôr vo viacerých riadiacich pozíciách v médiách. Od roku 2009 je členom predstavenstva Asociácie vydavateľov tlače. V marci 2016 bol zvolený za predsedu Zboru zástupcov Asociácie pre novinársku etiku, ktorá je strešnou organizáciou pre Tlačovú radu SR. Zastrešuje iniciatívu vydavateľov združených v asociácii na zmenu tlačovej rady, predovšetkým jej rozšírenie pre oblasť digitálneho obsahu.