15. máj 2017 o 16:50 ADAM VALČEK
Marian Zima, riaditeľ vydavateľstva Šport Press a predseda Asociácie na ochranu novinárskej etiky, ktorá zastrešuje fungovanie Tlačovej rady SR. (Zdroj: SME/Gabriel Kuchta)
Médiá na internete hrajú o kliky, robia veľa drobných chýb, ktoré potom v súhrne čitatelia vnímajú ako veľké zlyhania a tak sa darí lživým médiám, hovorí MARIAN ZIMA, predseda Asociácie na ochranu novinárskej etiky a dlhoročný riaditeľ vydavateľstva Šport Press.
„Keď v tlači urobíte chybu, noviny vyjdú a profesionál nemá inú možnosť, len si chybu priznať, hanbiť sa a spustiť redakčný proces, aby tú informáciu v ďalšom vydaní spresnil alebo opravil. Internet tento systém úplne otočil. Editor to opraví, prinajhoršom ešte vymažú kritický príspevok v diskusii a chyba akoby sa nikdy nestala.“
Plánujú preto rozšíriť pôsobnosť Tlačovej rady, aby posudzovala aj sťažnosti na prešľapy novinárov na internete.
„Ak chápeme médiá podľa moderných teórií a zahŕňame pod ne aj sociálne siete, ktoré pre niektorých plnia funkciu médií, tak nie je príliš dobrá. My sa však už nebavíme o etike, ako sme ju poznali v minulosti. Dnes je situácia, že sa v médiách i vo verejnej debate rúca základný pilier, akým je pravdivosť informácie, fakt verzus výmysel, zjavná propagandistická lož. To je úplne iný, hlbší problém.“
„Podľa môjho názoru predovšetkým v troch faktoroch. Jedným je prenesenie verejnej debaty do prostredia internetu a sociálnych sietí, čo bola vec, na ktorú sa všetci tešili bez toho, že by poznali aj negatívne dôsledky. V rámci mediálnej komunikácie sa presúvame z prostredia, ktoré malo síce nedokonalé, ale predsa len zreteľné pravidlá, do prostredia, ktoré je po stránke etiky alebo pravdivosti informácií prakticky neregulované. My nevieme, aké vnútorné regulatívy má napríklad facebook. Teraz blokuje stránky kotlebovcom, ale prednedávnom blokoval stránku blogera Benčíka a v oboch prípadoch nevieme, či tam niekoho zrazu osvietilo, alebo je v tom iný zámer.
Druhým faktorom je vulgarizácia verejnej debaty štátnymi predstaviteľmi a politikmi. Kedysi sa vravelo, že Mečiar používa lož ako pracovnú metódu. Dnes tak robia takmer všetci a nie je v tom rozdiel medzi koalíciou a opozíciou. Zverejňujú sa nepravdivé grafy, hoaxy, prieskumy. Je bežné, že slovenskí politici – inšpirovaní zahraničnými vzormi – spamujú jasne nepravdivé správy, burcujú svoje nekritické publikum a v prípade kritiky sa farizejsky obhajujú, že oni to nepovedali, len prezerali alebo preposlali.
Robí tak Kollár, čiastočne Sulík, robia tak predstavitelia vládnej koalície. Neuvedomujú si, že v snahe polepšiť si o pol percenta preferencií devastujú práve tú verejnú debatu, ktorú vzápätí kritizujú ako nekvalitnú a neetickú. Mnohí politici novinárov urážajú, vedú s nimi permanentnú vojnu a tým výrazným spôsobom prispievajú k spochybňovaniu klasických médií.
Tretím problémom je, že možno aj v dôsledku týchto vplyvov sa niektorí novinári v klasických médiách nesprávajú vždy tak, ako by mali alebo nie sú k tomu vedení v snahe udržať sa v konkurencii so lživými médiami.“
“Na internete fakt a etika nadobúdajú úplne iné dimenzie. Hrá sa o kliky, zobrazenia, obsah je druhoradý.„
MARIAN ZIMA
„Takto by som to nepovedal. Nie som v žiadnom prípade odporcom moderných technológií, koniec koncov mám na starosti aj najväčší slovenský športový portál. Ale napríklad v internetovom prostredí veci ako fakt a etika nadobúdajú úplne iné dimenzie. Hrá sa o kliky, zobrazenia, obsah je druhoradý. A tak aj tradičné slovenské médiá na svojich internetových stránkach ulietavajú titulkami, nedôslednosťou pri získavaní informácií, zlým odhadom toho, čo dávajú na svoje domovské stránky a z čoho robia dôležité správy.
Dnes sú osobné tvrdenia dotknutých a ich závery bežne vsúvané do titulkov ako oficiálne závery bez úvodzoviek a podobne. Jednotlivo ide o zdanlivé drobnosti, ale v súhrne to celé podporuje prostredie, v ktorom sa potom darí lživým médiám. Samozrejme, je to aj preto, že internetová žurnalistika a technológia zásadne zmenila aj prácu s obsahom.“
„Keď v tlači urobíte chybu, noviny vyjdú a profesionál nemá inú možnosť, len si chybu priznať, hanbiť sa a spustiť redakčný proces, aby tú informáciu v ďalšom vydaní spresnil alebo opravil. Je teda chtiac-nechtiac nútený uvedomiť si etický, alebo právny rozmer. Ale internet tento systém úplne otočil. Keď tam niekto urobí chybu, tak zvyčajne na to upozorní niekto v diskusii. Editor alebo autor chybu v článku za pár sekúnd opravia, prinajhoršom ešte vymažú ten kritický príspevok v diskusii a chyba sa podobne ako u Orwella akoby nikdy nestala. Nehanbí sa nikto, zajtra sa to rovnako udeje znova.“
„Áno, ale to je len jedna strana, ktorá je skvelá. Vzhľadom na ľahkosť celého toho procesu si však ľudia v médiách prestávajú uvedomovať etické aspekty týchto omylov. Ale na druhej strane, nerád by som to obmedzil len na internet, pretože množstvo zlých vecí sa udeje aj v printe. Na druhej strane – nie všetko, čo človek zasiahnutý nejakou informáciou v médiách považuje za útok na svoju integritu a porušenie novinárskej etiky, takým aj musí byť.
Novinári majú svoju úlohu, svoje práva a pokiaľ dodržia pravidlá hry, musia dostať maximálnu spoločenskú podporu, a nie byť urážaní. Je množstvo príkladov, ako novinárska obec alebo jednotlivci reagovali najlepšie zo všetkých štruktúr v rámci systému, vyšetrili prípady, prejavili obrovskú mieru osobnej odvahy, aj keď, žiaľ, veci sa z iných dôvodov zamietli pod koberec. Klasické médiá na Slovensku teda určite nie sú tými, čo najviac zlyhávajú.“
„Otázka úplne takto nestojí. Tlačová rada je už viac ako dve desaťročia fungujúci orgán, ktorý je vlastne koncovým bodom systému etickej samoregulácie novinárov. Treba povedať, že nefungoval vždy ideálne, ale chvalabohu, že sa udržal.
Tým, že vlastne sa celý mediálny svet mení a veľká časť tej verejnej debaty sa presúva do digitálneho prostredia, je úplne nevyhnutné rozšíriť pôsobenie tlačovej rady aj do oblasti digitálnych médií. To je technická stránka. Vo všeobecnej rovine, ak o samoreguláciu nebudú mať snahu samotné médiá, myslím všetky druhy médií, urobí to za nich niekto iný.“
„Určite ste zachytili vyjadrenia niektorých členov mediálneho výboru, aby štát prehodnotil legislatívu v tejto oblasti tak, aby existovala aj väčšia zákonná regulácia médií. Ak mám dobré informácie, tak racionálna časť vládnych politikov s tým nesúhlasí, čo je dobrá správa. Ale tá snaha je latentná a svojím spôsobom aj pochopiteľná.“
“Chyba tradičných médií je, že nie vždy dokážu odhadnúť balans , čo je ešte prijateľné zjednodušenie, napríklad s cieľom podporiť vlastný komerčný úspech, a čo už je za hranicou.„
MARIAN ZIMA
„Nepochybne. Je to presvedčenie vydavateľov aj predstaviteľov novinárskej obce.“
„Nerobme si ilúzie o tom, ako by to vyzeralo. Je jednoduché takúto regulačnú autoritu uplatniť na to, aby sa viac písalo po vôli ľuďom či inštitúciám. Všimnite si tlaky z rôznych strán napríklad na RTVS, ale nielen tam. Médiá sú dnes atakované z mnohých strán, ekonomickými aj politickými vplyvmi, a musia byť obozretné. Vidíme, čo sa deje aj u našich najbližších susedov.“
„Áno, asi počet sťažností stúpne, no nemyslím si, že dramaticky. Nevieme to, samozrejme, celkom odhadnúť. Táto obava nám však nemôže brániť v tom, aby sme išli do rozšírenia tlačovej rady, je to proste nevyhnutné. Celý mediálny systém sa mení na digitálny, musíme tomu prispôsobiť aj samoregulačné orgány.
„Chyba tradičných médií je, že nie vždy dokážu odhadnúť balans toho, čo je ešte prijateľné zjednodušenie, napríklad s cieľom podporiť vlastný komerčný úspech, a čo už je za hranicou a posilňuje negatívne tendencie v spoločnosti. Nepochybne by sme tiež našli množstvo účelových alebo proste len nekvalitných informácií. Ale lživé médiá naopak hrajú rovno na nepravdu, na brutálne ohýbanie faktov. Nikto sa teda nemôže obhajovať, že verí lživým médiám, lebo veď aj tie tradičné robia chyby. Pretože je to neporovnateľné.“
„Pochopiteľne, nepredpokladám, že by tieto médiá niekedy akceptovali niečo iné ako vlastné ‚názory‘. Ale opýtam sa opäť – o akých alternatívnych médiách vlastne hovoríme? V spravodajstve neexistuje totiž nič také ako: ‚nie je to síce pravda, ale mohla by byť‘. Neexistuje žiadna alternatívna pravda. Tieto akože alternatívne médiá treba pomenúvať správne, sú to lživé médiá.“
„To je veľmi dobrá otázka. Zmeny, ktoré sa snažíme uskutočniť, sú nevyhnutné. Či sa dá dosiahnuť akoby všeobecné dodržiavanie etických štandardov naprieč všetkými médiami? To je trochu ako so svetovým mierom alebo dodržiavaním cestnej premávky. Na konci dňa je to o integrite konkrétnych ľudí. Musí byť na to ochota a tá na úrovni väčších vydavateľov momentálne existuje. A nie je ani také podstatné, či tlačová rada v súčasnosti môže len vyzvať médium na ospravedlnenie a opravu, a nie trebárs pokutovať.
Dôležité je, že čitatelia majú možnosť nahlasovať prípady, keď si myslia, že došlo k porušeniu etických pravidiel a niekto odborne zdatný korektne posúdi, či naozaj. Má to obrovský význam. Ale súhlasím, že je to jedna z tých typických akoby samozrejmých vymožeností, ktorú by si ľudia viac všimli, až keď by o ňu prišli. Našťastie, nielen ľudia okolo tlačovej rady a vedenia Asociácie vydavateľov tlače vnímajú túto situáciu. Je viac ľudí aj subjektov, ktorí tieto veci chápu, či už ide o projekt konšpirátori.sk, alebo aktivitu odhaľovania hoaxov v denníku SME. Veľa dobrých vecí sa spustilo vo svete, či už ide snahu zachovávať pravdivé informovanie vo všeobecnosti, bránenie hybridnej vojne, či falšovaniu histórie.
„Časti zrejme áno, ale je tu stále väčšina, ktorá vedome či podvedome chápe potrebu korektného informovania. Lebo na tom stojí každá viac-menej slobodná spoločnosť.“
(zdroj: SME/Gabriel Kuchta)
„Nám dosť dobre, vlani sme mali najlepší hospodársky výsledok za sedem rokov. Žiaľ, predaný náklad aj nám klesal tak ako celému trhu, ale ten pokles bol v porovnaní s ostatnými jeden z najnižších. Snažíme sa zveľaďovať aj najväčší športový portál sport.sk. Športová žurnalistika v iných médiách je na tom, žiaľ, čoraz horšie. Ani nie tak pre nekvalitu ľudí ako skôr pre obmedzený priestor, kde sa už s výnimkou futbalu a hokeja pomaly neinformuje ani o ligách v kolektívnych športoch, nehovoriac o nižších súťažiach či junioroch.“
„Pretože keď sa vo vydavateľstvách škrtí rozpočet, tak sa začína športom, kultúrou a tak ďalej, nie politikou a inými hlavnými rubrikami.“
“Aj tí tradiční vydavatelia v zahraničí boli v skutočnosti silné finančné zoskupenia alebo vplyvné rodiny, no uvedomovali si svoju spoločenskú zodpovednosť.„
MARIAN ZIMA
„Nie je to nepredstaviteľné, pretože tými škrtmi, ktoré v iných médiách určite budú pokračovať, sa zvyšuje naša konkurenčná výhoda. Budeme vedieť vyprodukovať športový obsah v kvalite ako nikto iný na trhu. Samozrejme, športová žurnalistika je z pohľadu internetového biznisu veľmi nevďačná, pretože v porovnaní s inými rubrikami má azda najnižšiu možnosť, ako tento obsah predať čitateľom. Je iné, keď týždeň robíte na investigatívnej reportáži, ktorú nebude mať nik iný, zamknete ju a čitatelia si ju vďačne kúpia, lebo nikde inde ju nenájdu, oproti reportáži zo športového zápasu, ktorého výsledok všetci poznajú a rozoberajú ho v každej krčme. Na Slovensku sa navyše odbornosť všeobecne necení.“
„Šťastnejšie časy zahraničných vydavateľov, ktorí sa neangažovali v domácej politike, sú už za nami. Ale samotný fakt, že odchádzajú tradiční západoeurópski vydavatelia a nahrádzajú ich lokálni podnikatelia, ešte nie je dôvod na paniku.
Dôležité je pozorovať, ako sa správajú. Pretože aj tí tradiční vydavatelia v zahraničí boli v skutočnosti silné finančné zoskupenia alebo vplyvné rodiny, no uvedomovali si svoju spoločenskú zodpovednosť. Médiá nevlastnili preto, aby pomáhali sebe alebo iným svojim obchodným záujmom, ale preto, aby posúvali spoločnosť ďalej. Je otázka, či to takto chápu súčasní majitelia slovenských médií.“
„Ako ktorí. Ale keďže som s tými ľuďmi v bezprostrednom kontakte, nerád by som ich cez noviny hodnotil.“
Narodil sa v Brezne. Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského pôsobil ako reportér v rôznych slovenských denníkoch, neskôr vo viacerých riadiacich pozíciách v médiách. Od roku 2009 je členom predstavenstva Asociácie vydavateľov tlače. V marci 2016 bol zvolený za predsedu Zboru zástupcov Asociácie pre novinársku etiku, ktorá je strešnou organizáciou pre Tlačovú radu SR. Zastrešuje iniciatívu vydavateľov združených v asociácii na zmenu tlačovej rady, predovšetkým jej rozšírenie pre oblasť digitálneho obsahu.